Praktika má korene v histórií strednej Ázie a súvisí s prísnou segregáciou pohlaví v Afganskej spoločnosti, kde majú muži veľmi obmedzený prístup k ženám. Ide o formu systémového sexuálneho zneužívania a otroctva mladých chlapcov, najmä v Afganistane. Táto historicky zakorenená praktika zahŕňa zneužívanie detí z chudobných pomerov, ktoré sú nútené k tancom v ženských šatách a k sexuálnym službám pre vplyvných mužov. Ide o zlyhávanie právneho systému a toleranciu zo strany Talibanu, aj predchádzajúcich vládnych zložiek, ktoré zneužívanie často kryli. Obete čelia ťažkým fyzickým a psychickým traumám, pričom spoločenská stigma im po dospievaní znemožňuje normálny život.
Terminológia
Bacha bazi pochádza z perštiny a v doslovnom preklade znamená „ chlapčenská hra“ alebo „hra s deťmi“
Bacha (alebo bachen) označuje „dieťa“ alebo „chlapca“ a bazi znamená „hra“
Bacha baz muž čo túto praktiku vykonáva alebo vlastní chlapca. V preklade „ hráč chlapcov“
Chlapci sú považovaní za majetok a svojich majiteľov často musia oslovovať „lord“ alebo „pán“
Priebeh
Bacha bazi je forma sexuálneho vykorisťovania a otroctva v Afganistane, pri ktorej sú mladí chlapci (často vo veku 10-18 rokov) nútení tancovať v ženskom oblečení s mejkapom pre vplyvných mužov. Tieto predstavenia sa konajú na súkromných stretnutiach alebo na svadbách, kde sú muži a ženy prísne oddelení.
Po tanci sú títo chlapci často vystavení sexuálnemu zneužívaniu zo strany svojich majiteľov.
Sociálny status
V určitých kruhoch, najmä medzi vojenskými veliteľmi a bohatými mužmi, sa vlastníctvo tancujúceho chlapca považuje za symbol bohatstva a moci.
Obete
Chlapci väčšinou pochádzajú z chudobných rodín a niekedy ich predávajú vlastní rodičia kvôli extrémnej ekonomickej núdzi. Sú sľúbení prácu, no skončia v kolobehu zneužívania. Obete trpia vážnymi fyzickými traumami. V extrémnych prípadoch, ak chlapci neposlúchajú alebo sa pokúsia utiecť, môžu byť zabití svojimi majiteľmi alebo dokonca políciou. Sú systematicky vychovávaní na prijatie svojho postavenia (grooming). Niektorí si vplyvom zneužívania k majiteľovi vytvoria citovú väzbu a v dospelosti plánujú sami vlastniť chlapcov, čím sa cyklus zneužívania uzatvára.
Ak sa chlapcom podarí vrátiť k rodinám, často čelia hrozbe násilia zo strany vlastných príbuzných kvôli spoločenskej stigme. Navyše pod súčasnou vládou Talibanu sú obete bacha bazi niekedy namiesto pomoci považované za kriminálnikov. Následne sú zatvárané do detských detenčných centier, kde sú vystavované ďalšiemu zlému zaobchádzaniu.
Následky
Obete trpia ťažkými psychickými traumami, fyzickými zraneniami a niekedy až smrťou. Zvyčajne po dovŕšení dospelosti (18 rokov) prestanú byť pre majiteľov „atraktívni“. Následne sa často stávajú vyvrheľmi spoločnosti. Mnohí z nich končia ako drogovo závislí alebo sú nútení pokračovať v prostitúcií, pretože majú zničenú povesť.
Právny stav
Taliban túto praktiku v 90. rokoch oficiálne zakázal a využíval odpor voči nej na získanie podpory obyvateľstva. Avšak pod inváziou USA sa tento návyk opäť rozšíril. V roku 2018 bola táto praktika kriminalizovaná v trestnom zákonníku, kde sa výslovne zakazuje nútenie detí k tancu a ich sexuálne vykorisťovanie. Hoci je bacha bazi v Afganistane nelegálne, zákony sa v praxi presadzujú len zriedka. Vplyvní majitelia majú často kontakty na políciu alebo úrady, ktoré nad touto praktikou zatvárajú oči.
Po odchode USA v roku 2021 súčasná vláda (Taliban) v tomto smere robí minimum na opätovné potlačenie tohto zvyku. Niektorí velitelia sa dokonca sami podieľajú v praktikovaní bacha bazi.
Medzinárodné organizácie kritizujú nedostatočnú ochranu detských práv a nárast násilia v krajine po stiahnutí zahraničných vojsk. Táto tradícia je úzko spätá s prísnou segregáciou pohlaví a predstavuje závažné porušovanie medzinárodných ľudských práv.
Mnohí Afganci bacha bazi nepovažujú za homosexuálnu praktiku. Vnímajú ju ako súčasť miestnej kultúry. Homosexualita je v krajine trestaná smrťou, no zneužitie mladého chlapca sa v určitých kruhoch nepovažuje za stratu maskulinity. Toto umožňuje páchateľom vyhnúť sa spoločenskému odsúdeniu.
V súčasnosti v Afganistane chýbajú dostatočné rehabilitačné centrá a mechanizmy, ktoré by obetiam poskytli ochranu a pomoc pri integrácií do spoločnosti. Táto praktika je hlboko zakorenená v určitých oblastiach Afganskej spoločnosti a tie ju vnímajú ako súčasť miestnej „kultúry“.
Mocenské hierarchie, nátlak, korupcia, vojnové podmienky a slabé presadzovanie práva sťažuje elimináciu bacha bazi.