Európskou verejnosťou za posledné obdobie otriaslo odhalenie o sledovaní občanov spyvérom Pegasus. Hoci sa Európa stala cieľom útokov najmä v priebehu posledných mesiacov, Blízky východ podobným praktikám čelí už roky. Doposiaľ však nie sú prijaté regulácie, ktoré by nezákonné sledovanie umožnili zastaviť.
Spyvér Pegasus je špeciálny špionážny softvér vyvinutý izraelskou firmou NSO Group. Softvér dokáže na diaľku ovládať mobilný telefón alebo akékoľvek iné zariadenie pripojené do siete. Pomocou spyvéru môže sledujúci prevziať kontrolu nad mikrofónom a kamerou, čítať správy, sťahovať fotografie, zistiť GPS lokalitu a získať prístup k ďalším funkciám zariadenia. To všetko bez toho, aby o tom majiteľ daného zariadenia vedel. Podľa odborníkov sa pred spyvérom nedá ochrániť, len znížiť pravdepodobnosť napadnutia. Šíri sa totiž buď prostredníctvom správ a mailov obsahujúcich odkazy a súbory, na ktoré musí dotyčný kliknúť (phishing), alebo využíva systémové chyby (zraniteľnosti) v zariadeniach.
Vlády nezákonne sledujú občanov
Podľa oficiálnej verzie NSO Group ponúka softvér Pegasus vládam štátov na boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. Investigatívni novinári však pred rokom zistili, že je softvér vládami využívaný na nezákonné sledovanie novinárov, aktivistov a politických oponentov. Tím novinárov z Forbidden Stories, Amnesty International, Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) a mnohých ďalších médií a organizácií zverejnil príbehy ľudí, ktorí boli sledovaní svojimi alebo cudzími vládami. Celkovo ide o 50 krajín a 50 000 telefónnych čísel. Ich majitelia boli sledovaní počas rokov 2016-2020. Firma všetky obvinenia poprela a uviedla, že zoznam telefónnych čísel jej nepatrí. Odborníci z Amnesty International však našli v telefónoch jasné známky napadnutia softvérom Pegasus.
Obete spyvéru sú známe osobnosti z oblasti politiky, médií a mimovládneho sektora
Lama Fakih je krízová riaditeľka Human Rights Watch (HRW) a zároveň vedúca ich bejrútskej pobočky. Venuje sa dokumentovaniu a odhaľovaniu porušení ľudských práv a závažných medzinárodných zločinov počas ozbrojených konfliktov, humanitárnych katastrof a spoločenských alebo politických nepokojov. Práve jej práca pravdepodobne prilákala pozornosť viacerých vlád, ktoré sú podozrivé z jej sledovania. Podľa HRW bola sledovaná až päťkrát a to v období od apríla 2021 do augusta toho istého roku. V novembri 2021 dostala Fakih správu od Apple s upozornením na to, že jej telefón môže byť terčom útokov. Bezpečnostný tím HRW neskôr potvrdil prítomnosť spyvéru.
Medzi ďalšie obete spyvéru patrí napríklad maďarský novinár Szabolcs Panyi, azerbajdžanská novinárka Chadídža Ismailová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, bývalý britský premiér Boris Johnson, marocký kráľ Mohammed VI., poľskí opoziční predstavitelia, ľudskoprávni aktivisti z Palestíny, Kazachstanu, Bahrajnu, Jordánska a mnohí ďalší.
Kontroverznosť spyvéru Pegasus spočíva v tom, že vlády nezákonne sledujú nevinných občanov. Firma NSO Group teda softvér ponúka ako nástroj represií nie voči teroristom alebo drogovým kartelom, ale voči ľuďom, ktorí sú z istých dôvodov pre vlády nepohodlní a nebezpeční. Či už sa jedná o ľudskoprávnych aktivistov alebo investigatívnych novinárov, vlády jednotlivých štátov považujú za najlepšiu možnosť si na takýchto „nepriateľov“ posvietiť. Porušujú tým však hneď niekoľko práv. Okrem iného právo na súkromie, slobodu názoru a prejavu, slobodu združovania sa, právo na dôstojnosť, fyzickú a psychickú bezúhonnosť a mnohé iné.
Z pohľadu ľudských práv sú podniknuté kroky nedostatočné
Webové služby firmy Amazon boli medzi prvými, ktorí začali konať. Zablokovali všetky cloud účty spojené s NSO Group. Spoločnosti Apple a Whatsapp navyše žalujú NSO Group za napadnutie svojich používateľov. Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických (USA) sa rozhodlo zaradiť NSO Group spolu s Candiru (izraelská firma vytvárajúca spyvér) na zoznam s obmedzenými obchodnými stykmi. Znamená to zákaz exportu tovarov z USA pre NSO Group alebo Candiru, pokiaľ ministerstvo neudelí špeciálnu licenciu. Európska únia taktiež v septembri minulého roku aktualizovala pravidlá súvisiace s exportom sledovacích technológií. Zmena oprávňuje Európsku komisiu oboznámiť verejnosť s počtom žiadostí o licenciu na export každej sledovacej techniky, vrátane informácií o členskej krajine a krajine exportu.
Ľudskoprávne organizácie však volajú po razantnejších zmenách. Navrhujú globálne moratórium proti používaniu spyvéru. Podľa nich by štáty mali prestať používať a tolerovať využívanie softvéru ako nástroja k represiám. „Spyvér je za hranicami toho, čo v demokracii akceptujeme“, tvrdí Peter Micek z Acess Now, ktorý sa zaoberá digitálnymi právami.
V dobe, kedy sme všetci veľmi úzko prepojení s technológiami je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým dozerať na digitálnu bezpečnosť. Dôverné informácie totiž môžu byť rýchlo a efektívne zneužité. Štáty by preto mali prijímať regulácie, ktoré by zakazovali obmedzovať ľudské práva pomocou sledovacích technológií. V „offline“ svete je nastavená jasná hranica toho, čo je z hľadiska ľudských práv neospravedlniteľné. Rovnakú hranicu by si mali štáty stanoviť aj v online priestore. Hoci sa online svet môže zdať fiktívny a príliš vzdialený od reality, práva človeka musia byť rešpektované ako offline tak aj online.