SPRÁVY ZO SVETA
Belgicko odsúdilo zločiny proti ľudskosti spáchané počas kolonizácie
Odvolací súd v Bruseli uznal dňa 2. decembra 2024 zodpovednosť Belgicka za únosy a systematickú rasovú segregáciu detí z etnika Métis. Päť navrhovateliek — Monique Bitu-Bingi, Noëlle Verbeken, Léa Tavares Mujinga, Simone Ngalula and Marie-José Loshi — ktoré sa narodili v Belgickom Kongu, verilo, že Belgicko nesie zodpovednosť za zločiny proti ľudskosti, ktoré boli spáchané počas belgickej koloniálnej nadvlády. Navrhovateľky sú obeťami systematického unášania detí zmiešaného pôvodu štátom, kvôli čomu boli umiestnené do katolíckych detských domovov. V roku 2021 bruselský súd nerozhodol v ich prospech z dôvodu uplynutia premlčacej doby prípadu, avšak navrhovateľky sa vzápätí odvolali. Odvolací súd vo svojom označil vo svojom rozsudku ich únos za neľudský a v rozpore s princípmi medzinárodného práva.
Nezákonné použitie sily počas a po demonštráciách v Gruzínsku
V novembri a v decembri 2024 sa konali v Gruzínsku portivládne protesty, na ktorých došlo k policajnej brutalite. Následne v decembri zverejnila organizácia Amnesty International správu, ktorá obsahuje záznamy a svedectvá o policajnej brutalite, ktorej čelili stovky protestujúcich. Správa upozorňuje na nezákonné použitie sily, mučenie a iné zlé zaobchádzanie a úmyselné útoky na osoby z oblasti médií. V januári 2025 oznámilo gruzínske ministerstvo vnútra, že vyhostilo 25 cudzincov, ktorí sa na týchto protivládnych protestoch zúčastnili.
Výročná správa Human Rights Watch za rok 2024
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch, predtým známa ako Helsinki Watch, vydala v januári svoju výročnú správu z oblasti ľudských práv s názvom Správa zo sveta 2025, Udalosti roku 2024.
Výročná správa ESĽP za rok 2024
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal v januári svoju výročnú správu, ktorá približuje jeho zriadenie a aktivity z roku 2024. Táto správa sa najmä venuje judikatúre a poskytuje úplné štatistické údaje.
Prímerie medzi štátom Izrael a Okupovanými palestínskymi teritóriami
Dňa 15. januára podpísali Izrael a Hamas dokument o prímerí, Trojfázový návrh pre udržateľný mier v Blízkom východe, ktorý nadobudol účinnosť v termíne 19. januára 2025. Náležitosti týkajúce sa prímeria obsahuje Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2735 (2024), ktorá bola prijatá dňa 10. júna 2024 štrnástimi podpornými hlasmi. V prvej fáze prímeria by malo dôjsť k výmene rukojemníkov a väzňov, ku stiahnutiu izraelskej armády z osídľovaných územií v Pásme Gazy, ku prepusteniu palestínskeho obyvateľstva do ich domovov a zabezpečenie humanitárnej pomoci palestínskym civilistom, a to vrátane obytných jednotiek. V druhej fáze by malo po vzájomnej dohode prísť k trvalému ukončeniu nepriateľských akcií za výmenu všetkých ďalších rukojemníkov v Gaze a za trvalé stiahnutie izraelskej armády z Pásma Gazy. V tretej fáze má dôjsť k návratu všetkých mŕtvych tiel mŕtvych rukojemníkov a k dlhotrvajúcej rekonštrukcií Pásma Gazy.
Holandský parlament sprísnil podmienky získania azylu
Súdna rada v Holandsku odporučila dňa 27. januára vláde posunúť dátum nadobudnutia účinnosti nových zákonov prijatých v decembri 2024, ktoré sprísňujú migračnú politiku, dokým nepríde do platnosti Pakt o migrácii a azyle EÚ v roku 2026. Lokálna Rada pre utečencov oznámila krátko po prijatí novej legislatívy, že uvažuje o obmedzení právnej podpory osobám, ktoré sa uchádzajú o azyl v Holandsku a ako dôvod uviedla výrazné obmedzenie finančných prostriedkov zo strany holandskej vlády.
Nemecký parlament odmietol návrh anti-imigračného zákona
Dňa 31. januára odmietol nemecký parlament návrh zákona o sprísnení podmienok týkajúcich sa migrácie. Návrh zákona bol v gescií Kresťansko-demokratickej únie (CDU) v spolupráci s krajne pravicovou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD) a vznikol s úmyslom sprísniť lokálne mikračné politiky. Neprijatie premetného návrhu sa udialo napriek prijatiu legislatívne nezáväzného uznesenia o sprísnení migračných politík z dňa 29. januára. Neskôr sa odhadovane 160000 ľudí zhromaždilo pred budovou parlamentu a pred sídlom CDU s cieľom vyjadriť nesúhlas s tým, aby mainstreamové politické strany spolupracovali na zákonodarstve s krajnou pravicou. Ďalší deň 145 organizácií, vrátane členskej organizácie Rady pre utečencov a Exil (ECRE) Arbeiterwohlfahrt, apelovalo na dôležitosť prechovávania rešpektu k ľudským právam pri uzatváraní politických spoluprác.