Human rights updates 3

NOVINKY ZO SVETA

V Iráne po smrti mladej ženy vypukli protesty. Vláda odpovedá násilím

22-ročnú iránsku Kurdku Mahsu Amini zatkla mravnostná polícia kvôli zle nasadenému hidžábu. Podľa očitých svedkov ju v policajnom aute brutálne zbili a neskôr odniesli do nemocnice, kde o tri dni zomrela. V Iráne sú takéto incidenty bežné, a práve preto sa iránska verejnosť rozhodla vyjsť do ulíc a protestovať proti represívnym pravidlám.   Protesty sú však vládou od začiatku tvrdo potlačané. Bezpečnostné zložky sa totiž nebránia ani praktikám ako je využívanie strelných zbraní, slzotvorného plynu či vodných diel. Nepokoje si vyžiadali už vyše 30 obetí a stovky zranených.

Bieloruskí aktivisti potrebujú medzinárodnú pomoc. Úrady proti nim vedú vykonštruované súdne procesy

Situácia týkajúca sa ľudských práv v Bielorusku je alarmujúca. Bieloruské úrady najnovšie vedú vykonštruované súdne procesy proti členom ľudskoprávnej organizácie Viasna. Traja vysoko postavení členovia si už odpykávajú 14-mesačný trest odňatia slobody za údajné daňové podvody. Čelia navyše 12-ročnému trestu za údajné pranie špinavých peňazí a financovanie skupinových aktivít, ktoré mali závažne narúšať verejný poriadok. Viasna však nie je jediná organizácia, ktorá sa stretáva s podobnými ťažkosťami. Minulý rok úrady zastavili činnosť ľudskoprávnej organizácii Human Constanta a zablokovali aj jej web. Členku tejto organizácie nedávno odsúdili na ďalších 15 dní väzenia, pričom zamietajú jej žiadosti o právnickú pomoc, lekársku starostlivosť či teplé oblečenie, ktoré sú medzinárodným právom garantované každému človeku.

Ruskí občania nesúhlasia s mobilizáciou. Ich protest sa stretol s nevôľou Putinovho režimu

Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil čiastočnú mobilizáciu. Reakciou na jeho vyhlásenie boli spontánne protesty naprieč celou krajinou. Polícia však použila na protestujúcich neprimeranú silu v podobe bitia obuškami, škrtenia a objavujú sa aj informácie o použití strelných zbraní. Ruské bezpečnostné zložky tak porušili právo občanov na pokojné protestovanie. Zadržaných bolo doposiaľ vyše 1300 demonštrantov a demonštrantiek. Mobilizácia a následné represie sú teda len ďalšou snahou Moskvy zmeniť priebeh protiprávnej invázie na Ukrajine.

Správa OSN hovorí o utláčaní Ujgurskej menšiny zo strany Číny

Správa vysokého komisára Organizácie spojených národov(OSN) pre ľudské práva popisuje, ako sú v regióne Sin-ťiang na západe Číny systematicky porušované ľudské práva a slobody Ujgurskej menšiny. Príslušníci tejto skupiny sú zadržiavaní a odvážaní do “reedukačných táborov” určených na ich prevýchovu. Dochádza tu však k závažným porušeniam ľudských práv a slobôd. Ujguri čelia neľudským praktikám ako je mučenie, vynútená sterilizácia či sexuálne násilie. Menšine navyše nie je v táboroch umožnené praktizovať svoju vieru. Mnohí Ujguri preto z krajiny ušli. Stále však majú strach hovoriť o svojich svedectvách z dôvodu možného ohrozenia ich príbuzných a známych, ktorí v Číne ešte stále žijú.

Maďarské aktivistky ukazujú svoju nezlomnosť. Organizujú pochod za práva lezieb

Maďarské lesbické aktivistky pripravujú  druhý pochod DykeMarch, ktorý je naplánovaný na prvý október. Pochod tak ukončí konferenciu Lesbický odpor, konajúcu sa v Budapešti. Konferencia sa organizuje v čase, keď je lesbická komunita v Maďarsku vystavovaná útokom zo strany štátnych inštitúcií. Vo februári maďarský odvolací súd rozhodol v neprospech Labrisz Lesbian Association, ktorá podala žalobu na provládne noviny. Dôvodom bolo prirovnávanie ich lesbických aktivít k pedofílii. V júni 2021 navyše Budapešť kriminalizovala ukazovanie akéhokoľvek obsahu zobrazujúceho alebo propagujúceho homosexualitu deťom. Konferencia preto môže byť pre vládu jasným signálom, že lesbický odpor je silný a nebude len tak umlčaný.

NOVINKY ZO SLOVENSKA

Pripomíname si jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Pred 81 rokmi bol vydaný Židovský kódex

Židovský kódex bol vydaný 9. septembra 1941. Obsahoval mnohé diskriminačné nariadenia namierené proti občanom židovského pôvodu. Asi najznámejším opatrením bol príkaz na nosenie Dávidovej hviezdy. Židia museli okrem iného vykonávať nútené práce, žiaci a študenti boli vylúčení zo škôl a povoľoval sa prevod židovského majetku do rúk árijcov. Medzi najdrastickejšie opatrenie však patrí tzv. “konečné riešenie židovskej otázky.” Išlo o plán systematického vyhladzovania židov a zahŕňal  deportácie do koncentračných táborov. Celkový počet obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje na 70-tisíc. 

 Konferencia o právach transrodových ľudí: na odborné usmernenie o zmene pohlavia stále čakáme

Na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského sa 22. septembra konala konferencia o Interdisciplinárnych aspektoch postavenia transrodových ľudí v spoločnosti. Do diskusie sa okrem iného zapojila Kancelária verejného ochrancu práv, ktorá predstavila svoje dlhodobé aktivity na ochranu práv transrodových osôb na Slovensku. Spomenuté boli aj aktivity bývalej ombudsmanky Márie Patakyovej. Tá totiž viackrát žiadala o rešpektovanie judikatúry Európskeho súdu. Konkrétne hovorila o zavedení usmernenia povoľujúceho zmenu pohlavia bez kastračného zákroku. Takéto odborné usmernenie bolo prijaté ministerstvom zdravotníctva v apríli tohto roku, no onedlho bolo zrušené z dôvodu nesúhlasu niektorých poslancov a poslankýň parlamentu. Ministerstvo sľúbilo, že bude pracovať na vytvorení zdravotníckych štandardov pre transrodových ľudí, ktoré by boli v súlade s ich ľudskými právami. Dodnes však táto situácia zostáva bezo zmeny.

Experti a expertky sa stretli v Bratislave, aby diskutovali o ochrane a podpore hospodárskych a sociálnych práv

Slovenské národné centrum pre ľudské práva spoluorganizovalo v Bratislave stretnutie európskych expertov a expertiek na hospodárske a sociálne práva.  Hlavným predmetom diskusií boli nové výzvy v daných oblastiach. Dôraz bol kladený najmä na posilňovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi inštitúciami pre ľudské práva a organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti sociálnych práv. Stretnutiu predchádzalo rokovanie Európskej siete vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva. Zaoberalo sa diskusiou o úlohách národných inštitúcií v krízových situáciách, akými sú napríklad vojna na Ukrajine alebo klimatická kríza.