UDALOSTI ROKU 2022 ZO SVETA
Víťazný moment pre ženské práva: Ukrajina ratifikovala Istanbulský dohovor
Ukrajinský parlament ratifikoval Istanbulský dohovor, ktorý definuje domáce násilie a násilie páchané na ženách. Už v roku 2016 bolo prijatých niekoľko zmien ukrajinského trestného zákonníka týkajúcich sa domáceho násilia. Ratifikácia dohovoru navyše potvrdzuje odhodlanie Ukrajiny bojovať a predchádzať rodovo podmienenému násiliu, a to najmä v súvislosti s obvineniami zo sexuálneho zločinov na územiach okupovaných Ruskom. Rýchla implementácia dohovoru by okrem iného mohla uľahčiť stíhanie páchateľov vojnových zverstiev.
Po návrate Talibanu k moci je právo na vzdelanie v Afganistane vzdialenou minulosťou
Od zákazu stredoškolského vzdelávania afganských dievčat uplynulo už vyše 300 dní. Napriek prísľubu Talibanu o opätovnom otvorení škôl v septembri 2021 sa dievčatá stále nemôžu zúčastňovať vyučovania. Organizácia Human Rights Watch varuje pred devastačnými dôsledkami nedostupnosti vzdelávania. Ovplyvnia totiž afgánske ženy rovnako ako aj celkovú budúcnosť krajiny. Spustených bolo viacero kampaní, ktoré mali za cieľ priviesť dievčatá naspäť do škôl. Tieto iniciatívy však zatiaľ nemali hmatateľné výsledky.
V Iráne po smrti mladej ženy vypukli protesty. Vláda odpovedá násilím
22-ročnú iránsku Kurdku Mahsu Amini zatkla mravnostná polícia kvôli zle nasadenému hidžábu. Podľa očitých svedkov ju v policajnom aute brutálne zbili a neskôr odniesli do nemocnice, kde o tri dni zomrela. V Iráne sú takéto incidenty bežné, a práve preto sa iránska verejnosť rozhodla vyjsť do ulíc a protestovať proti represívnym pravidlám. Protesty sú však vládou od začiatku tvrdo potlačané. Bezpečnostné zložky sa totiž nebránia ani praktikám ako je využívanie strelných zbraní, slzotvorného plynu či vodných diel. Nepokoje si vyžiadali už vyše 30 obetí a stovky zranených.
Prekrúcanie spravodlivosti: Rusko organizuje pre ukrajinských vojnových zajatcov protizákonné súdne procesy
Nedávno unikli fotografie zobrazujúce provizórne cely budované ruskými silami v budove filharmónie v Mariupole. Cely majú slúžiť na zadržanie ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí by následne mali byť súdení za údajné vojnové zločiny. Tento proces je však podľa medzinárodného práva nelegálny. Vojnoví zajatci totiž môžu byť podľa Ženevského Dohovoru súdení len na riadne zriadenom medzinárodnom súde. Toto kritérium je z ruskej strany ignorované a vznikajú legitímne obavy o prehliadaní princípu prezumpcia neviny. Dôvodom sú obvinenia Moskvy o údajne rozmáhajúcom sa nacizme medzi ukrajinskými autoritami. Ide totiž o rétoriku Kremľa, ktorá má obhájiť nevyhnutnosť „špeciálnej operácie“ a legitimizovať súdne procesy. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je v Rusku ničím novým, preto obavy o porušenie ľudských práv ukrajinských zajatcov nie sú ani zďaleka iracionálne.
Amnesty International upozorňuje na nezákonné sledovanie pomocou spyvéru
Už viac ako 100-tisíc ľudí podpísalo petíciu Amnesty International, ktorá vyzýva štáty Organizácie spojených národov (OSN) na podporu globálneho moratória proti používaniu spyvéru. Množstvo novinárov, aktivistov a politických lídrov bolo totiž za posledné roky sledovaných prostredníctvom spyvéru. Útočníci využívajú spyvér na sledovanie aktivity obete na internete a používaných zariadeniach bez jej vedomia. Útočník vie získať informácie o prehliadaných stránkach, o GPS polohe a v istých prípadoch môže mať kontrolu nad kamerou či mikrofónom obete. Prostredníctvom nezákonného sledovania pomocou spyvéru, dochádza k porušovaniu práva na súkromie, slobodu prejavu, slobodu myslenia, v istých prípadoch aj slobodu pokojného zhromažďovania sa. Počet sledovaných každý rok stúpa a je preto nevyhnutné, aby štáty OSN pristúpili k riešeniam smerujúcim k ochrane práv obyvateľov.
Prístup k udržateľnému životnému prostrediu je odteraz ľudským právom. Čo však bude ďalej?
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov rozhodlo, že prístup k čistému a udržateľnému životnému prostrediu je odteraz ľudským právom. Toto rozhodnutie je ukazovateľom dôležitosti spolupráce, ktorá umožní chrániť životné prostredie a zvrátiť klimatickú zmenu. Toto však ani zďaleka nie je jediným plánovaným opatrením. Panuje presvedčenie o relevantnosti zapojenia lokálnych a regionálnych autorít, a preto je snaha posilniť ich postavenie pri otázkach týkajúcich sa životného prostredia. Pripravuje sa taktiež už tretie vydanie Príručky Ľudských Práv určenej regionálnym a lokálnym autoritám, ktorá bude zameraná práve na udržateľný rozvoj a životné prostredie.
UDALOSTI ROKU 2022 ZO SLOVENSKA
Dvaja ľudia boli zavraždení v bare Tepláreň. Dôvodom bola ich príslušnosť k LGBTI+ komunite
12. októbra došlo k vražde dvoch mladých ľudí v bare Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave. Podľa dostupných zdrojov bola príčinou útoku nenávisť k LGBTI+ komunite. V poslednom období sme mohli pozorovať narastajúcu vlnu nenávisti namierenú práve proti tejto komunite a to aj zo strany politických predstaviteľov. Hanlivé slová, stigmatizujúce vyjadrenia, pokus o zakázanie vyvesenia dúhovej vlajky na štátnych inštitúciách. Všetky spomenuté prejavy netolerancie, ktoré boli dlho spoločnosťou ignorované viedli až k vražde dvoch nevinných mladých ľudí. Daný čin rovnako ako všetky nenávistné prejavy voči menšinám je v rozpore s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a teda sú aj porušením ľudských práv.
Rasová diskriminácia pretrváva: Poradňa pre občianske a ľudské práva informuje o diskriminácii voči Rómskej menšine
Mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva (POĽP) predložila správu Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie. Organizácia upozornila na pretrvávajúcu diskrimináciu rómskej menšiny na Slovensku. Správa uvádza prekážky v prístupe k súdnym konaniam, pretrvávajúcu segregáciu, ponižovanie a diskriminačné zaobchádzanie. POĽP odporučila niekoľko zmien, ktoré by mohli zlepšiť situáciu Rómov.
V európskom rebríčku rodovej rovnosti skončilo Slovensko na štvrtom mieste od konca
Index rodovej rovnosti uverejňuje každoročne Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Cieľom EIGE je posilniť rodovú rovnosť v celej Európskej únii. Index sa zameriava na rozdiely medzi mužmi a ženami v šiestich základných oblastiach – práca, príjem, vedomosti, čas, moc a zdravie. V tohtoročnom rebríčku Slovensko obsadilo celkovo 24. miesto. Najväčšiu nerovnosť medzi ženami a mužmi vidieť v oblasti moci. Ide najmä o rozhodovacie pozície v politickej, ekonomickej a sociálnej sfére. Slovensko si však dobre vedie v zabezpečení zdravotnej starostlivosti s počtom bodov 96,7. Napriek čiastočnému zlepšeniu oproti roku 2010 Slovensko stále zaostáva za celoeurópskym priemerom.