SPRÁVY ZO SVETA
Výstavba rómskej národnostnej školy v Rakúsoch
Na prelome júna a júla otvorila občianska spoločnosť kritickú diskusiu ku krokom Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (MINEDU) smerom k založeniu pilotnej rómskej národnostnej školy. Dňa 21. júna 2024 podpísalo MINEDU v spolupráci s obcou Rakúsy, Prešovskou univerzitou v Prešove a Asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka memorandum o spolupráci na obdobie 6 rokov na vytvorení pilotnej rómskej národnostnej školy v obci Rakúsy. Strany memoranda deklarujú, že tento projekt predstavuje významný krok k podpore skvalitnenia rómskeho národnostného školstva na Slovensku, avšak časť odbornej a občianskej verejnosti vzniesla kritické argumenty. Amnesty International Slovensko odporúča MINEDU projekt prehodnotiť, nakoľko kroky MINEDU môžu viesť k legitimácii segregácie, ohrozujúc zásady rovnosti a nediskriminácie, ku ktorým sa Slovensko právne zaviazalo. Rómske advokačné a výskumné stredisko upozorňuje na to, že kroky MINEDU sa neopierajú o dostatočnú odbornú analýzu a na to, že pre vzdelávanie detí v rómskom jazyku nie je potrebné založenie rómskej národnostnej školy; naopak založenie národnostnej školy prináša riziko prehlbovania segregácie a štrukturálnej diskriminácie rómskeho obyvateľstva.
Študentské protesty proti kvótovej reforme v Bangladéši si vyžiadali desiatky obetí
V druhej polovici júla prebiehali v Bangladéši študentské mierové demonštrácie, na ktorých dochádzalo k bezprecedentnému a nezákonnému použitiu sily, zatýkaniu a zadržiavaniu osôb a obmedzeniu prístupu k internetu zo strany štátu. Dňa 15. júla 2024 začala študentská obec Univerzity v Dhake mierový protest voči opätovnému prijatiu kvót, ktoré by garantovali 30% vládnych pracovných pozícií deťom vojnových veteránov. V roku 2018 boli predmetné kvóty zrušené ako odpoveď na masívne študentské demonštrácie, avšak dňa 5. júna 2024 vydal Najvyšší súd v Bangladéši rozsudok o nezákonnosti ich zrušenia. Študentská obec sa domnieva, že opätovné uzákonenie kvót by garantovalo pracovné miesta podporovateľov vlády. Od prvých dní začiatku demonštrácií bolo použité násilie zo strany štátu, ktoré postupne zosilňovalo. Protestujúci, ale aj ľudia z médií a okoloidúci, sa stali obeťami úderov, slzného plynu a streľby. Podľa zdrojov Amnesty International si protesty za ostatné obdobie vyžiadali vyše 200 obetí, minimálne 2500 neprávom zatknutých ľudí a 61000 obvinených. Počas trvania demonštrácií bol na území obmedzený prístup k internetu. Po odmlke štátu dňa 21. júla nariadil Najvyšší súd v Bangladéši zníženie kvóty z 30 percent na 5 percent, avšak demonštrácie pokračujú s cieľom vybojovať spravodlivosť pre tých, ktorí boli počas týchto demonštrácií zabití, zranení alebo zatknutí.
Medzinárodný súdny dvor tvrdí, že izraelská okupácia palestínskych území je protizákonná
Dňa 19. júla 2024 vydal Medzinárodný súdny dvor (ICJ) poradné stanovisku k zákonnosti izraelských politík na okupovaných palestínskych územiach (OPT). ICJ upozorňuje na protizákonnosť izraelskej okupácie. ICJ vydáva niekoľko odporúčaní adresovaných štátu Izrael, ostatným štátom a medzinárodným organizáciám, ktoré prinášajú právne následky, ako aj pre lokálne jurisdikcie, tak aj pre tie medzinárodné. ICJ vyzýva Izrael na okamžité ukončenie okupácie a na evakuáciu a odškodnenie dotknutých osôb z území OPT. Ďalej ICJ vyzýva štáty a medzinárodné organizácie k nepodporovaniu a k nelegalizovaniu predmetnej okupácie a náležitostí, ktoré z nej vyplývajú. Predmetné rozhodnutie ICJ je výsledkom dvojtýždňových výsluchov, ktoré prebiehali od 19 do 26 februára v Haagu za účasti 53 krajín a 3 medzinárodných organizácií. Mnoho krajín vrátane Francúzska, Belgicka, Luxemburska, Španielska a Írska uznali plnú kompetenciu ICJ konať v predmetnej veci a dožadovali sa ukončenia izraelskej politiky osídlovania Západného brehu Jordánu, Pásma Gazy a východnej časti Jeruzalema. Na druhú stranu Spojené Kráľovstvo v spojení s USA, Kanadou, Fiji, Maďarskom a Zambiou vznieslo argumenty na podporu aktuálnej bezpečnostnej architektúry pre začatie konania v danej veci. Následne Spojené Kráľovstvo požiadalo ICJ o nevydanie rozsudku v danej veci, zatiaľ čo Holandsko pripomenulo svoj výrok o podpore okupácie v prípade uplatňovania práva na obranu počas priebehu ozbrojeného konfliktu.
Správa o právnom štáte 2024: Slovensko klesá v oblasti ľudských práv, je na chvoste EÚ spolu s Talianskom a Maďarskom
Dňa 24. júla 2024 vydala Európska komisia pracovný dokument mapujúci situáciu v oblasti právneho štátu v Európskej únii (EÚ) s názvom Správa o právnom štáte 2024. Správa sa sústredila na 4 piliere, a to justičný systém, protikorpučný rámec, pluralita a sloboda médií a iných inštitucionálnych otázok súvisiacich so systémom bŕzd a protiváh. Okrem údajov z dielne inštitúcií, orgánov, agentúr a sietí EÚ či lokálnych, medzinárodných a nadnárodných organizácií a asociácií občianskej spoločnosti, boli všetky členské štáty EÚ prizvané sprostredkovať informácie ohľadom dôležitých míľnikov v oblasti právneho štátu za ostatné obdobie, nadväzujúc najmä na implementáciu odporúčaní vyplývajúcich zo Správy o právnom štáte 2023. Maďarsko, Slovensko a Taliansko zaznamenalo pokles. Európska komisia kritizuje Slovensko za reformu trestnoprávnych predpisov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní zamedzujúcom vstup odbornej verejnosti a občianskej spoločnosti do ich tvorby, zrušenie Odboru prevencie korupcie i Úradu špeciálnej prokuratúry, plánovanú reorganizáciu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a vyslovuje obavy zo zásahov do nezávislosti súdnictva a ich náležitého dopadu na pripravovanú Národnú protikorupčnú schému na roky 2024 – 2029. V oblasti slobody slova a práva na informácie Európska komisia zaznamenala ohrozenie nezávislosti mediálnych služieb na Slovensku v súvislosti s vytvorením nového verejnoprávneho vysielateľa a zmenou osobitných právnych predpisov, ktoré predurčujú spravovanie nového subjektu. Podľa Správy o právnom štáte 2024 Slovensko nedosiahlo dostatočný pokrok v oblasti demokratizácie tvorby právnych predpisov. Na základe týchto skutočností vyplýva zo Správy o právnom štáte 2024 pre Slovensko séria odporúčaní.
49. výročie prijatia Helsinského záverečného aktu a Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe
1. augusta si pripomíname 49. výročie prijatia Helsinského záverečného aktu, tzv. Helsinskej deklarácie. Táto deklarácia bola podpísaná 35 štátmi ako výsledok Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá sa konala v termíne od 30. júla do 1. augusta 1975 v Helsinkách. Helsinská deklarácia sa skladá zo štyroch balíkov zameraných na bezpečnosť, ekonomiku, ľudské práva a harmonogramu ďalších stretnutí. Práve tretí balík sa stal dôležitým pre ľudskoprávne skupiny v krajinách východnej Európy a Juhoslávii, na základe ktorého sa začali ľudskoprávne skupiny inštitucionalizovať. Aktivisti za ľudské práva začali zakladať Helsinské monitorovacie skupiny, ktoré mali za cieľ zaznamenávať progres implementácie záverov vyplývajúcich z Helsinského záverečného aktu. Medzi významné aktivity patril monitoring slobodných volieb. Po páde Železnej opony závery Helsinského záverečného aktu nastavili nové bezpečnostné a ľudskoprávne rámce, o ktoré sa opierame doteraz.